Ako vláda pomáha zamestnávateľom?

Koronavírus. Môže firma zbierať zdravotné údaje zamestnancov?
marec 30, 2020
Ako vláda pomáha firmám II.
apríl 14, 2020

Ako vláda pomáha zamestnávateľom?

Nikto nepredpokladal rozmer a dopad pandémie koronavírusu na každodenný či pracovný život. Ani politici či úradníci. Niet preto divu, že Zákonník práce, tak ako ho poznáme z predkrízového obdobia, nijakým spôsobom nezahŕňal a neriešil, ako majú firmy vo výnimočnej dobe postupovať.

Parlament preto v skrátenom legislatívnom konaní schválil viacero zmien Zákonníka práce, ktoré nabrali účinnosť od soboty 4. apríla. Už len fakt, že novela vyšla v Zbierka zákonov v sobotu potvrdzuje akútnosť mimoriadnej situácie.

Novela Zákonníka práce ponúka viaceré možnosti pre zamestnávateľov, ako postupovať v takejto kríze (vyhlásenie mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu). V tomto článku chceme priblížiť podrobnosti týkajúce sa najzaujímavejších možností, ktoré novela priniesla.

 

Nariadenie prekážok v práci

Ak zamestnávateľ nemôže svojmu personálu prideľovať prácu z dôvodu, že opatrením Úradu verejného zdravotníctva SR (alebo iného kompetentného orgánu) došlo celkom alebo z časti k zastaveniu alebo obmedzeniu jeho činnosti, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Príkladom môže byť uzatvorenie maloobchodných prevádzok, reštaurácii alebo materských škôl. Zamestnanec či zamestnankyňa v takom prípade nepracuje, ostáva doma a zamestnávateľ je povinný vyplácať náhradu mzdy vo výške 80 % priemerného zárobku.

Zákonník práce však myslí aj na druhotne postihnutých zamestnávateľov. Teda podniky, ktorých sa netýka opatrenie zakazujúce ich prevádzku, avšak v dôsledku vyhlásenej krízovej situácie nemajú možnosť (celkom alebo sčasti) zamestnancom prideľovať prácu v potrebnom rozsahu. Ide o prípady, keď došlo k zníženiu objemu zákaziek, objednávok alebo aj o prípady, keď sa zamestnávateľ dobrovoľne rozhodol uzatvoriť svoju prevádzku ako opatrenie pred šírením pandémie. V týchto prípadoch môže firma takisto nariadiť zamestnancom ostať doma pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa a vyplácať im náhradu mzdy v rozsahu 80 % priemerného zárobku.

Treba zdôrazniť, že priemer zárobku sa vypočítava z príjmu z predchádzajúceho kalendárneho štvrťroku. Teda, ak po vypuknutí pandémie došlo k zníženiu miezd, toto zníženie bude mať vplyv na náhradu mzdy vyplácanú až v nasledujúcom kalendárnom štvrťroku.

 

Nariadenie dovolenky

Ďalšie zmeny sa týkajú dovoleniek. Po novom môže firma či organizácia nariadiť zamestnancom dovolenku 7 dní vopred. Ak má zamestnanec nevyčerpanú dovolenku z minulého roku, nariadenie môže prísť aj v 2-dňovom predstihu. Tieto lehoty možno pritom so súhlasom personálu ešte skrátiť. Zákonník práce predpokladá, že nariadená dovolenka môže byť aj v dlhšom rozsahu. Legislatíva dokonca hovorí, že by malo ísť spravidla o 2 týždne nepretržite.

Firma môže nariadiť aj dlhšiu dovolenku. Je však diskutabilné, či zamestnávateľ môže nariadiť zamestnancom vyčerpanie všetkej dovolenky za kalendárny rok.

Mohla by totiž nastať situácia, že v druhom kalendárnom polroku (ak dôjde k obnove riadnej prevádzky) nebude mať zamestnanec nárok na žiadnu dovolenku.  Takýto spôsob nariadenia dovolenky by mohli inšpektoráty práce považovať za porušenie Zákonníka práce.

Otázkou navyše zostáva, či je táto možnosť pre firmu prakticky využiteľná, nakoľko pri čerpaní dovolenky musí zamestnávateľ vyplácať náhradu mzdy vo výške 100 %.

Okrem toho treba upozorniť, že ak firma nariadi čerpanie dovolenky personálu, nemôže za tento čas požiadať o štátnu podporu. Podpora štátu, vo forme príspevku na pracovné miesto, je ďalším opatrením na pomoc firmám. O tom, kto má na ňu nárok a ako ju štát distribuuje, si bližšie vysvetlíme v ďalšom článku po Veľkonočných sviatkoch.

V mene kolektívu Nechala & Co. prajeme príjemne prežitie veľkonočných sviatkov v rodinnom kruhu.